Zemplín

Neviem ako vy, ale keď sa povie Zemplín, predstavila som si Zemplínsku šíravu a slávne Tokajské víno. Dozvedela som sa však toľko zaujímavosti o Zemplíne, že mám chuť vidieť všetko naživo.

Je pokojný večer a ja popíjam trinásťročné Tokajské víno. Je lahodné, opojné. Chutí sladko, skoro ako likér. Farbou mi trochu pripomína koňak, v pohári sa vlní terakot.

Etiketa uvádza, že obsahuje typickú chlebovú chuť. Ešte ju necítim. Vonia však výrazne ako bonbóny z babičkinej cukorničky.

Tokajské víno nebudem piť každý deň. Vyvoláva vo mne príliš výnimočnú atmosféru. Možno aj preto, že ho pijem s človekom, ktorého milujem.

A súhlasím aj s výrokom francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV, že je to "Víno kráľov, kráľ vín". Nečudo, veď je to víno z regiónu, ktorý je v mnohom výnimočný. Je zo Zemplína.

Tokajské víno akoby mi samo rozprávalo príbeh o Zemplíne. Regióne na východe slovenska tak veľkom, že ho nutno deliť na Horný a Dolný.

Horniaci vraj po stáročia chodievali po víno k dolniakom. Aj si pomáhali v minulosti. Najprv dolniakom bolo treba pomôcť úrodu zberať i spracovať. Potom, o dva týždne už aj na hornej zemi dozrela úroda a tak sa dolniaci pobrali pomáhať na sever Zemplína.

Kto vie čítať medzi riadkami, poľahky si domyslí, že sa horniaci s dolniakmi neraz premiešali. Vidieť to nie len na podobných krojoch, nárečí a zvykoch, ale aj na silných rodinných putách.

Tokajské víno má svoju vlastnú, bohatú históriu, o ktorej nám budú najlepšie vedieť porozprávať domáci vinári .

Aj o histórii celého regiónu Zemplín môžu najviac vedieť tí, ktorí preskúmali mnohé zachované pamiatky a stopy po predkoch. Lebo na moje prekvapenie, dejiny ľudstva sa nediali len v Afrike či v Ríme, ale aj tu priamo u nás, na Zemplíne.

Už pri samotnom čítaní nižšie uvedených zdrojov som mala často pocit, že ľudia na Zemplíne akoby viackrát začítali odznova.

Napríklad stopy po obyvateľoch významnej bukovohorskej kultúry, s ich nezameniteľnou lineárnou keramikou, v istom období záhadne úplne zmizli. Ako to? Odborníci majú svoje hypotézy a my sa ich na to určite budeme pýtať, lebo záhady nás zaujímajú.

Prezradím však už teraz, čo ma veľmi prekvapilo.

Teda, vedela som, a vy iste tiež, že slovania patrili na začiatku tisícročia n. l. do Veľkomoravskej ríše. Neviem už ani prečo, ale predstavovala som si tú ríšu lokalizovanú vždy okolo Nitry, Bratislavy a tak smerom na Moravu, východne snáď po Banskú Bystricu a potom ťahajúcu sa dole na Maďarsko.

Úplne ma však prekvapilo, že Veľkomoravská ríša siahala až po Zemplín, dokonca, že obec Zemplín bola jej dôležitým sídlom na východe ríše. Znamenalo to, že tam bol hrad.

Historici ho opisujú skôr ako hradisko. Konkrétne ho vykresľujú ako hrad na zemi, teda nie na kopci. Obostavali ho priehradou a valmi, aby slúžil na obranné účely. Takéto hrady si stavali slovania, ktorí sa živili poľnohospodárstvom a prácou s hlinou. Až oveľa neskôr sa začali venovať aj pestovaniu vínnej révy.

Medzitým sú však dejiny Zemplína plné príbehov o šľachtických rodoch. Pochopiteľne, boli to veľmi staré a bohaté rodiny, a tak po sebe zanechali veľa pamiatok, zbierok, zápisov v kronikách i v účtovných knihách.

Ašak nemálo máme aj záznamov o folklórnych zvykoch bežných ľudí, o ich typických jedlách, tradíciach a zábave.

Zaujímavou je aj taká tá stredná vrstva, ktorú tvorili zemania, meštiaci, cechmajstri, a tiež umelci a mnohí vzdelanci. Aj títo ľudia tvorili dejiny Zemplína a v niektorých prípadoch zanechali dedičstvo, ktoré je dodnes užitočné pre Zemplín.

Nedá mi nespomenúť aj prvú písomnú zmienku o obci Zemplín, podľa ktorej je pomenovaný celý región. Najstarší písomný doklad o obci uvádzanej ako villa Zemplén pochádza z roku 1261.

Tu si dovolím malú vsuvku na objasnenie súvislostí. Z tohto obdobia pochádza aj mnoho ďalších prvých písomností dokumentujúcich existenciu obcí. Vďačíme za to kráľovi Belovi IV. Ten, hneď po nástupe na trón zaviedol niekoľko radikálnych, prevažne úsporných opatrení. Medzi nimi aj prvopočiatky administratívnej evidencie miest a obcí na Slovensku.

V súčasnosti je centrom Zemplína mesto Michalovce, ktoré má mimoriadne bohaté a zaujímavé dejiny. Rovnako tak aj mesto Sobrance, Trebišov, Vranov na Topľou, Humenné, Stropkov, Prešov, Snina či Medzilaborce.

Ani som nedýchala, keď som čítala čím všetkým si obyvatelia tohto regiónu v minulosti prešli. Veď len toť nedávno, na začiatku minulého storočia sa desaťtisíce z nich vysťahovali do zahraničia pre veľký útlak, hlad a biedu.

Ale mnohí ostali a žijú najlepšie ako vedia. Opatrujú pamiatky po svojich predkoch, zachovávajú zvyky a tradície a stále vyrábajú svoje kráľovské Tokajské víno.

Zemplín je prosto rozmanitá slovenská zem. Stojí za to spoznať ju. S nami a s pohárom Tokajského vína na výlete loďou po Zemplínskej šírave môže byť poznávanie Zemplína obohacujúce a aj veselé, verte.

Moje najzaujímavejšie zdroje:

Klub zemplínčanov

Z histórie Zemplína

Zemplín, obec, ktorá dala meno celému regiónu

Región Zemplín