Hry a hračky
Deti sa odjakživa hrajú rovnako. Aj hračky využívajú podobne. A predsa som objavila niekoľko zaujímavosti.
Ako ďaleko až siahajú naše poznatky o hračkách, ktoré sú typicky slovenské? Vďaka ich zberateľom, folklóristom a etnografom až do 16. storočia. Ani vo svetovom meradle to nie je oveľa skôr. Rozdiel v slovenských a zahraničných hrách a hračkách pre deti je len malý.
Detské hry odborníci rozdeľujú na hry
- napodobujúce (Istý čas sme bývali v byte, ktorý mal veľkú chodbu. Hrali sme sa "na susedky" čo znamenalo, že sme so sestrou chodili dokola chodby, každá v protismere a keď sme sa míňali, s plnou vážnosťou sme sa pozdravili "brýdeň" a išli sme ďalej. To bola celé. Takto sme my napodobňovali dospelákov, našich susedov na ulici.)
- bojovné (Cez prázdniny sme babky na záhrade hrali na naháňačku po stavbe nového domu, kde sme mali zakázané chodiť. Bolo nás sedem bratrancov a sesterníc a nikto nevedel, kto je proti komu, ale bola to úžasná sranda - hlavne, keď nás dospeláci načapali a my sme sa zrazu všetci spolčili a skrývali sa, aby nás nenašli...)
- pohybové (V škole nás nútili hrať sa "Kráľu kráľu daj vojaka" ... kým som pochopila princíp tej hry, prešli roky. A ešte aj "Husky - husky" sme hrávali ... nemala som rada tieto hry ...)
- úlohové (Taká schovávačka je vlastne veľmi riskantná hra. Najprv sa chcete rýchlo ukryť, potom dlhé minúty zadržiavate dych, aby vás nikto nenašiel ... a nakoniec sa modlíte, aby vás predsa len našli. Uff...)
- hazardné (Až v dospelosti som pochopila, že slávne céčka neboli určené na výrobu náhrdelníčkov a náramkov, ale boli vlastne modernou verziou hry o guľky).
Dejiny hier a hračiek rozdeľujem ja osobne na 2 obdobia. A to "PRED mojím narodením a PO mojom narodení"
Skúmať dejiny hier a hračiek PRED mojím narodením bolo náročné. Samotní historici konštatujú, že presné poznatky v tejto oblasti sú chabé. Totiž, až do spomínaného obdobia renesancie boli deti vnímané ako "malí dospelí" a ich
hrám a hračkám dospelí nepripisovali veľký význam.
Za jednu z najstarších učebníc o detskej hre a hračkách možno považovať obraz Pietra Bruegela z roku 1560, namaľovaný na dubovej kôre.
Ako vidieť na obrázku, deti sa aj v minulosti hrali podobne ako dnes.
Na Slovensku máme, dočítala som sa, len zopár hlinených plastík, ktoré sa dajú definovať ako detské hračky, napr. zeleno glazovaný koník zo Starého mesta v Banskej Štiavnici.
Hračky mali aj v minulosti bohatšie deti hračky prepracovanejšie, vyzdobenejšie a nejaz kupované. Aj hračkársky priemysel začal rozkvitať v Nemecku práve v súvislosti s novým prístupom k výchove a vzdelávaniu detí v období renesancie.
Napríklad také guľôčky. Vraj sa s hlinenými guľkami hrali už
deti v starovekom Egypte. Ján Ámos Komenský vo svojom
diele Orbis sensualium pictus v levočskom vydaní z roku 1685 spomína
hry s guľôčkami. Je to úplne jednoduchá hra, pri ktorej ide hlavne o
to, komu spadnú všetky guľky skôr do jamky.
Historicky zaujímavejšie je pre mňa obdobie PO mojom narodení.
Na mnohé hry a hračky som už celkom zabudla. Vyvolávajú však vo mne krásne spomienky. Takmer so všetkými hračkami, hrami a bábikami nám spočiatku rodičia zakazovali hrať sa.
Mali sme ich vyložené vo vitrínke za sklom. Postupne nám dovolili "iba si ich pozrieť" a potom už to malo rýchly spád.
Najprv sa zlomilo jedno uško zo šálky, potom sme ostrihali bábike ofinku, behom jedného dňa sme zapatrošili drobulinké, avšak najvzácnejšie časti z igračeka a ... potom sme všetko schovali pod posteľ a sestra zasvietila svetlo v detskej, lebo mamka nám prikázala: "Upracte tak, aby sa tu svietilo!!!"
