Hľadám spriaznené duše

...raz večer stála na pláži a rozmýšľala, čím to je, že človek je tak rád sám a pritom nie je šťastný, keď je osamelý.

Nedávno mi fejsbúk hlásil, že som tento rok získala 50 nových priateľov. Teším sa z toho. Pominulé roky som však také šťatie nemala. Dlhé roky som nespoznala živú dušu.

Zoznámila som sa síce s novými ľuďmi, viem ich mená, spoznám tváre. Ale čo o nich viem? A čo vedia oni o mne. Nič. A to sme sa možno stretávali aj každý deň vo výťahu.

Mám úzky okruh priateliek. Voláme sa "zdravé jadro". Stretávame sa vždy, keď sa dá.

Ja som však tvor spoločenský. Mám rada ľudí, ich osudy, príbehy. Zaujímajú ma ich myšlienkové pochody, pocity a názory. Cez fejsbúk sa o nich dozviem akurát tak toľko, koľko pozdieľajú, polajkujú.

A to mi nestačí.

Spomínam si, ako som asi pred rokom, raz večer stála na pláži a rozmýšľala, čím to je, že človek je tak rád sám a pritom nie je šťastný, keď je osamelý.

Jasné, je to rozdiel. Keď som sama, neznamená to, že nemám v živote ľudí, ktorým na mne záleží. Osamelá však môžem byť aj v dave. Osamelá sa cítim, keď nemám s nikým spoločný zážitok, keď nemám pri sebe človeka, ktorý mi rozumie.

Vďaka bohu za všetky sociálne siete, aplikácie a e-maily, ktoré nás môžu spojiť s priateľmi. Ľudský kontakt je však nenahraditeľný. Spoločný smiech, smútok, strach aj radosť. Spoločne strávené chvíle pri víne, káve alebo napríklad počas cestovania. To je niečo, čo virulálny svet nedokáže vytvoriť.

Cítite aj vy chuť spoznať nových - živých - priateľov a priateľky?

Pozývam vás pripojiť sa k priateľom a priateľkám

na fejsbúku v skupine Edka spoznáva Slovensko.

Dozviete sa včas o možnosti stretnúť sa, spoznať nových priateľov a zažiť chvíle, ktoré určite budete mať s kým zdieľať.