Svätožiara

To miesto je plné historických udalostí. Kto je zvedavý, tomu o nich s potešením rozprávam.

Nikdy som sa ani len nesnažila žiť tak, aby som raz mohla mať svätožiaru nad hlavou. Konám dobro v rámci mojich schopností. Verím v dobro ľudského srdca. Ale žeby som nikdy nezhrešila, to veru o sebe nemôžem vyhlásiť.

Napriek tomu ma potešila táto rýchla selfiska, na ktorej mám akoby z lampy urobenú svätožiaru. Pri Michalskej bráne som sa dnes odfotila, lebo je to jedno z mojich obľúbených miest v historickej časti Bratislavy. Mám taký pocit, že každý spomalí, keď cez ňu prechádza. To miesto je plné historických udalostí a kto je zvedavý, tomu o nich s potešením rozprávam.

Selfiska, alebo teda pekne po slovensky: svojka, na ktorej mám nad hlavou lampu, mi pripomína, ako ľahko sa môže z hocikoho stať akože "osvietený človek". Čo tam po svätožiare, ktorú si treba zaslúžiť dobrými skutkami. Stačí si dať svetlo nad hlavu!